TREND: Digitalizácia mení bezpečnosť. Štát bude musieť ešte viac zrýchliť tempo

Digitálne armády budúcnosti

Digitalizácia ozbrojených síl prebieha už viac ako dvadsať rokov a mení spôsob, akým armády vedú bojové akcie. Dáta a ich spracovanie sú dôležité ako fyzické zbrane. „Moderné armády už boli digitalizované minimálne od 90. rokov a odvtedy prešli niekoľkými etapami modernizácie v oblasti IT,“ vysvetľuje hlavný poradca pre obranu spoločnosti Aliter Technologies Imrich Petruf.

Po­krok v oblasti výpočtovej techniky, AI a cloudových služieb umožňuje rýchlejšie a efektívnejšie spracovanie informácií priamo na bojisku. Zmyslom digitalizácie nie je len prechod od analógových k digitálnym technológiám, ale vytvorenie úplne nového systému vojenského riadenia a rozhodovania.

„Cez siete používané na bojisku prechádza čoraz viac dát,“ dodáva I. Petruf s tým, že kritickou súčasťou vojenských operácií sú bojové informačné siete. Tie prepájajú rôzne prvky bojiska – od veliteľských centier cez prieskumné drony, rôzne zbraňové systémy až po jednotlivých vojakov.

Vojaci vybavení nositeľnými senzormi a inteligentnými zariadeniami si môžu v reálnom čase vymieňať údaje o nepriateľovi, zmenách terénu či vlastných taktických pozíciách. Vytvára sa jednotný digitálny obraz bojiska, ktorý umožňuje rýchlejšie a presnejšie rozhodovanie. Taktický cloud a edge computing sú v tomto smere revolučné.

Dáta sa nespracovávajú len v centrálnych serverovniach, ale priamo na bojisku, kde sú potrebné. Ukazujú to skúsenosti z vojny na Ukrajine, kde sa bojisko stáva transparentným, to znamená, že protivníci majú o sebe prehľad v reálnom čase. Umožňuje to po­užívanie vzdušných prieskumných prostriedkov až na úroveň vojaka.

„Každú dôležitú zmenu na bojisku nepriateľ okamžite zaznamená a nasleduje protiakcia, napríklad zničenie vojenskej formácie. Tým sa znižuje možnosť aktérov zotrvávať dlhodobo na stabilnej pozícii.“

Verejný sektor zaostáva

Zatiaľ čo súkromné spoločnosti vnímajú digitalizáciu ako strategickú výhodu, verejný sektor napreduje pomalšie. Niektoré štátne inštitúcie sú stále závislé od zastaraných IT systémov, ktoré nie sú dostatočne prepojené ani zabezpečené. „Viaceré oblasti verejnej správy by si zaslúžili rýchlejší postup v digitalizácii, no komplexnosť štátnych systémov je dramaticky vyššia ako v prípade bežnej organizácie,“ upozorňuje vedúci oddelenia informačnej bezpečnosti Aliter Technologies Michal Srnec.

Zavádzanie moderných technológií do štátnej správy brzdí podľa analytikov najmä byrokracia, nedostatok kvalifikovaných IT odborníkov a obavy z kybernetických hrozieb. Digitalizácia verejného sektora si preto vyžaduje od vlády jasnú stratégiu, investície do bezpečnosti a intenzívnejšiu spoluprácu so súkromným sektorom.

Kyberútoky ohrozujú infraštruktúru

Slovensko zaznamenalo v posledných rokoch prudký nárast kybernetických hrozieb, pričom útoky sa čoraz viac zameriavajú na dôležitú infraštruktúru štátu – vládne inštitúcie, nemocnice, banky a strategické podniky. V bezpečí však už nie sú ani menšie či stredne veľké podniky, ktoré často zanedbávajú ochranu vlastných IT systémov.

„Popredné priečky vedú ransomvérové útoky, phishing, zneužívanie zraniteľností a útoky hrubou silou. Štátne inštitúcie bývajú často terčom takzvaných hektivistických skupín,“ konštatuje M. Srnec, podľa ktorého kybernetické útoky nie sú len otázkou ekonomickej kriminality. Naopak, stávajú sa nástrojom geopolitického boja a hybridnej vojny. Štátne inštitúcie pritom čelia útokom, ktoré môžu paralyzovať kritickú infraštruktúru, narušiť energetické siete alebo manipulovať verejnú mienku.

Je mimoriadne dôležité na ochranu nielen nasadiť moderné bezpečnostné technológie, ale zároveň vytvoriť efektívne stratégie reakcie na incidenty. Viaceré spoločnosti ponúkajú komplexné riešenia od riadenia informačnej bezpečnosti až po analýzu kybernetických útokov. Zákazník má všetko pod jednou strechou – od návrhu riešenia až po jeho dlhodobý rozvoj. Dajú sa identifikovať riziká a navrhnúť optimálna ochrana.

Drony a bezpilotné systémy

Bezpilotné systémy sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderného boja. Vidieť to na Ukrajine, kde sa obe strany snažia využívať spomínanú technológiu v čo najväčšej miere. „Technologický posun v oblasti bezpilotných systémov je obrovský, dokonca rýchlejší ako vývoj mobilných telefónov,“ zdôrazňuje I. Petruf.

Okrem tradičných prieskumných dronov sa čoraz častejšie využívajú aj autonómne útočné systémy. Tie môžu operovať na veľké vzdialenosti bez priameho zásahu človeka. V kombinácii s AI dokážu identifikovať ciele a rozhodovať o útokoch v reálnom čase. Je všeobecný predpoklad, že malé prieskumné drony budú súčasťou výzbroje vojenských jednotiek naprieč celým spektrom ozbrojených zložiek.

Slovenské firmy

Slovensko by vďaka členstvu v NATO mohlo oveľa viac využiť svoj potenciál, a to aj čo sa týka súkromných spoločností, ktoré podnikajú v oblasti zbrojárstva alebo informačných technológií. Firmy, ktoré sú registrovaným dodávateľom NATO, získavajú zákazky rýchlejšie a zároveň posilňujú medzinárodnú dôveryhodnosť.

„Pri niektorých obstarávaniach môžeme byť oslovovaní priamo, čím sa zrýchľuje proces obstarania. Status dodávateľa pre NATO nám prináša aj určité renomé,“ uzatvára I. Petruf. Je presvedčený, že ak chce Slovensko uspieť v globálnom prostredí, musí investovať do vývoja nových technológií, podporovať domáci obranný priemysel, čím sa zvýši aj konkurencieschopnosť slovenských IT firiem na medzinárodnej scéne.

Digitalizácia a kybernetická bezpečnosť už nie sú len technologickými témami – stávajú sa kľúčovými piliermi národnej bezpečnosti. „Podpora štátu pri modernizácii vlastnej armády je nevyhnutná. No bez toho, aby domáce produkty boli používané vo vlastnej armáde, je ťažké presadiť sa v zahraničí,“ dodáva odborník.

ZDROJ: TREND