CLOUDY podcast | #10 Ako (ne)pokaziť produkt?

Niektoré štatistiky uvádzajú, že až 90 % nových produktov neuspeje. Je rozdiel keď neuspeje jednotlivec vs. firma?

Určite áno. Pre toho jednotlivca je to často konečná.

Niektoré firmy, vyvíjajú veľa produktov, musia riskovať a musia aj rátať s tým, že nebudú úspešné všetky.

Áno, často je to firemná kultúra veľkých firiem. Oni jednoducho skúšajú. Napríklad Google sám ma 200 – 300 neúspešných projektov za sebou o čom mnohí nevedia (pozn. Google Cemetery). Každý pozná hlavne tie úspešné projekty – Gmail, vyhľadávanie Google...

Na druhú stranu, veľa neúspechov môže veľkej firme renomé pokaziť. Malá, nová firma si to ešte môže dovoliť, im je to odpúšťané. Trh si povie, že je to prvotina, nejaký prvý výstrel, uvidí sa, čo prinesú časom.

Spomínaš si na produkt, ktorý v úvode neuspel a predsa firma prišla s verziou 2, či 3, ktorá bola úspešná a urobila dieru do sveta?

Je ich niekoľko. Napríklad letecké spoločnosti, kedysi si lety mohli dovoliť len bohatí ľudia, bolo to privilégium. Potom prišli menší hráči, ktorí si povedali, že to skúsia inak. Prišiel Ryanair s letenkami za 10 – 15 € a zrazu začali masy ľudí lietať.

Môže byť neúspešný projekt inšpiráciou?

Určite môže. Vždy ten nápad nemusel byť zlý, akurát to prevedenie mohlo byť chybné. Mohlo to byť vydané v zlom čase, pre zlú cieľovku, za zlú sumu. Pre niekoho iného to však môže fungovať inak. Príkladom môže byť viagra ako liek na vysoký krvný tlak. Len sa zistilo, že má teda aj iné bočné efekty a vďaka nim bol produkt úspešný.

Stane sa, že je vyvinutý produkt, ktorý nemá zákazníka?

Áno, to sa stáva dokonca často. Firma si povie, že nebudeme sa pýtať ľudí, my predsa vieme najlepšie ako sa to robí, sme vývojári XY rokov,... vtedy sa často stane, že produkt si trh nenájde. Príkladom je Google Glass.

Môžem mi AI pomôcť vyvinúť produkt? Nájsť dieru na trhu?

Do istej miery áno. AI mi môže nahradiť mesiace výskumu, analýzy, prieskumu trhu. AI sa učí z toho čo si načíta a naštuduje a vie nájsť nejaké nové uplatnenie produktu, ale má to svoje limity. AI funguje len s tým, čo dokáže sama nájsť, ale keď ty máš nejakú novú myšlienku, ktorá predtým nikomu nenapadla, na to AI samotné nemusí prísť.

Môže však zistiť, čo ľudia dohľadávajú a nedarí sa im to nájsť. Po čom je dopyt.

Aké sú najčastejšie chyby, ktoré robíme pri uvádzaní produktu na trh?

Tých chýb je niekoľko. Základ je spraviť si prieskum trhu, nájsť problém, ktorý chceme riešiť a potom ten problém ďalej rozvíjať (čo to musí spĺňať, pre koho je určený, ako pomôže, čo naopak by produkt nemal mať... ).

Ak idem spustiť na trh niečo, čo tu doposiaľ nebolo, netreba mať príliš úzke videnie, príliš úzku cieľovku. Často to, čo si myslím ja, teda že môj produkt je vhodný pre túto cieľovku v konečnom dôsledku nemusí byť realita, môže byť vhodný pre inú skupinu. Ideálne je vyskúšať produkt na masách ľudí, zistiť kto ako na produkt reaguje a nezameriavať sa na špecifické vlastnosti, ktoré si ja myslím že by mal mať, ale počúvať trh.

Je dôležité sa pýtať potencionálnych zákazníkov na nový produkt?

Pre mňa je to veľmi dôležité. Od prvotných prototypov by som skúšal akceptáciu trhu. Tzn. nemusím čakať kým bude produkt dokonalo vyvinutý za veľké peniaze, a potom až zistím, že som niekde urobil chybu lebo trh to chce trošku inak a ja sa už neviem vrátiť späť. Prísť s prototypom a zistiť reakciu trhu, čo možno spraviť vo vývoji inak ako som zamýšľal a pod.

Ale potom aj zákazníkov treba brať s rezervou. Filtrovať čo pre koho robiť. Ak sa totiž zameriam len na svojich zákazníkov, tí časom zostarnú, zmení sa demografia, trendy, chute zákazníkov. Treba sa zameriavať aj na zisk nových zákazníkov. Ak niekto nechce môj produkt teraz, tak to, že ja vylepšujem produkt pre exitujúcich zákazníkov, tak nezískam tým nových. Ešte viac ten produkt nebudú chcieť či potrebovať.

Čo keď som dal produkt von a zistím, že má chyby, nedostatky? Čo je dobrý následný postup?

Vtedy treba čo najskôr zareagovať. Nezahmlievať tie chyby, akceptovať ich a zjednať nápravu. Asi si všetci pamätáme vybuchujúce Samsung Note mobily. Samsungu to až tak neuškodilo. Samozrejme odrazilo sa to po finančnej stránke, ale čo je dôležité, Samsung sa otriasol, priznal chybu, zjednal nápravu a ďalšie telefóny boli o to lepšie. Neúspechy a chyby sa stávajú, treba to využiť vo svoj prospech, poučiť sa a urobiť to lepšie nabudúce.

Čo sa udialo napríklad v prípade Nokie, ktorá z úspešnej spoločnosti takmer vymizla?

Nokia je prípad toho, ako neuspieť, keď robíte všetko správne. Robila to čo ľudia chcú, dodávala stále lepšie a lepšie telefóny, boli spoľahlivé s dlhou výdržou baterky a pod. Nokia spravila chybu v tom, že sa nezaujímala o nové trendy na trhu, „zaspala na vavrínoch“ a stále robila len lepšie svoje produkty. Vyhýbala sa dotykovým telefónom, novým technológiám a pod. Potom prišla konkurencia s novými funkciami, dotykovým displejom a trh sa začal uberal iným smerom a konkurencia ich preskočila.

Aké by si dal tri rady niekomu, kto premýšľa ísť s produktom na trh?

Prvá je určite nebáť sa skúšať, pretože kto nerobí chyby, nerobí nič. Nebáť sa riskovania. Potom keď niečo nefunguje, existuje problém – vtedy je to umenie padať. Ak už niečo padá, nech to padá čo najmenej alebo nech z toho vyťažím čo najviac. Čiže ide o minimalizáciu škôd.

A napokon posledná rada je mať schopnosť nechať veci tak a odísť. Treba si vedieť povedať, kedy už nemá zmysel do toho investovať čas či financie. Mať nejakú hranicu kedy veci ukončiť a možno sa zmerať na niečo nové. Ak nejde o život nejde o nič.

Celý podcast si môžete vypočuť na SPOTIFY alebo pozrieť na YouTube.