CLOUDY podcast | #4 Smart zariadena sú všade okolo nás, nebojte sa ich.
Čo je IoT (Internet of things) alebo po slovensky Internet vecí?
Je to v podstate pripojenie vecí k internetu, využívanie toho internetového pripojenia a cloudu na to, aby sme zbierali informácie z vecí, ktoré sú k nemu pripojené a ďalej ich analyzovali, využívali, ovládali a v podstate pracovali s tými údajmi.
Čo sem teda všetko patrí?
Je to naozaj veľké množstvo zariadení, s ktorými sa stretávame každý deň. Od kedy ráno vstaneme, chytáme do ruky inteligentné hodinky a dávame si ich na ruku, domáce spotrebiče sú v dnešnej dobe pripojené na internet... Vieme nastavovať od práčky cez cez sušičku, chladnička je častokrát už pripojená k internetu v dnešnej dobe až po inteligentné auto.
V meste máme inteligentné semafory, máme kamerové systémy, rampa sa nám dvíha na základe toho, že kamera zaznamená nejakú ŠPZ-tku, ktorú načíta. Všetko toto v podstate funguje navzájom prepojené vďaka tomu, že tieto veci sú pripojené k internetu.
Dobre, keď povieme smart zariadenia, každý si pod tým predstaví niečo iné. Niekto iba telefón, niekto hodinky, niekto tablet, čo všetko sú smart zariadenia?
Za smart sa považuje takmer všetko, čo je nejako digitalizované, čo je nejako ovládané, monitorované a podobne. Ja nemám až tak rád označenie smart na všetko, pretože pre mňa nejaké tlačidlo, že zapnem tlačidlo a zasvieti sa svetlo, nie je smart lebo stále som ja ten čo musí to tlačidlo stlačiť alebo musím otvoriť telefón, naklikať. To sú pre mňa „hlúpe“ zariadenia.
To v čom je inteligencia zariadenia je to, keď oni navzájom sami vyhodnocujú informácie získané z ďalších zariadení a naučia sa správať čo majú robiť. Napríklad to, že ty sa z práce zodvihneš a ideš domov, telefón zaznamená polohu, odošle do domácnosti polohu a ona vie, že si polhodinu od domu a nastaví kúrenie tak, aby sa postupne vykúrilo a ty prídeš do vykúrenej domácnosti.
A teraz k súkromiu, ako človeku vysvetliť, že to, že si doma zakúriš naozaj nemá byť ani ako zneužité?
Ja na to častokrát odpovedám tak humorne, tie informácie aj keby sme zdieľali všade možne, tak čo Johna v Amerike, ktorý sa ráno zobudí zaujíma, že akú má Rudo na Slovensku teplotu v domácnosti?
Ale teraz vážne. Viem si v podstate nastaviť, ktoré údaje zdieľam. Viem sa odpojiť a nepoužívať sociálne siete. Nemusím používať cloudové služby, smart telefón, ale tým pádom ja sa ochudobňujem.
Ako je to s energiou, ktorú to berie? Ako veľmi náročné sú takéto zariadenia energeticky? Je to „žrút“ energie, že teda už keď mám smart domácnosť, musím rátať s tým, že mi náklady pôjdu hore?
My sme práve na toto robili prieskum a naozaj sa bavíme o pár centoch pretože tie zariadenia ako som spomínal, tým že sú uspaté, oni sa preberú, oznámia a následne sa znova uspia. Tá chladnička keď funguje, ona by takisto fungovala keby bola ne-smart ako keď je smart a tá smart funkcia jej nenaberá navyše spotrebu.
Keď mám doma tých inteligentných zariadení veľa, môže mi to škodiť nejakým spôsobom? Hovorí sa, že to žiarenie je škodlivé.
Tieto zariadenia ako mobilný telefón a podobne čo sú pripojené stále, tak nejaké drobné žiarenie tam určite je. Ale netreba sa obávať toho. Každopádne tá komunikácia pokiaľ práve vtedy neprebieha tak je to naozaj minimalizované.
Zmyslom IoT-čka a tých senzorov, ktoré doma máme je to, že senzory sú uspané a nekomunikujú. Až keď zaznamenajú nejaký údaj, ktorý potrebujú odkomunikovať alebo sú na to vyzvané sa prebudia, odošlú informáciu a znova sa uspia.
Aké sú nevýhody smart zariadení?
Nevýhod má hneď niekoľko, vždy je tam nejaký limit. To zariadenie spĺňalo len to, na čo je určené. My často čakáme, že bude robiť niečo navyše a potom sme sklamaní, ale je to o tom, že v podstate sme zvolili vhodné zariadenie, vhodný variant.
Stáva sa takisto, že zariadenie nepoužívame správne, nevieme ho správne nastaviť alebo niečo aj odflákneme.
Smart zariadenia nám nielen zlepšujú život, ale oni reálne môžu životy aj zachrániť. Ako?
Sú to hlavne GPS trackery ktoré používajú lyžiari, používame to napríklad aj my. Sami máme produkt, kde pomáhame zachraňovať takto samostatne žijúcich seniorov. Stáva sa, že rodina sa odsťahuje, druh alebo družka umrie a senior ostane žiť sám.
Často o ňom nevieme, čo sa s ním môže stať. A práve týmto záchranárom a rodinám vieme pomôcť. Namiesto toho, aby našli seniora niekde bezvládneho ležať po pár dňoch, pomáha to, keď vidím čo najskôr, čo sa s ním môže stať.
Tá senzorika v dnešnej dobe vie odhaliť možné problémy oznámiť ich a vieme riešiť problémy čo najskôr naozaj skrz reakčnú dobu. Tak isto keď niekoho zavalila vína, vieme o ňom, vieme, kde sa približne nachádza, tak tá pomoc vie prísť oveľa skôr.
K týmto seniorom, to je parádna služba, povedz nám trošku predsa viac.
Sú také dve úrovne, tá základná, že človek má na sebe nejaký náramok a hodinky, tlačidlo čokoľvek, čím tú pomoc vie zavolať alebo stlačiť tlačidlo na stene. Prípadne má nejaké základné senzory, ktoré oznámia, že je niekde nevládny a podobne.
Potom je práve tá smart stránka, ktorú využívame my. Máme senzory v domácnosti, máme pohybové senzory v miestnostiach, máme dverové senzory, máme svoje tlačidlá a tam ide o to, že ten senior sa môže cítiť v bezpečí, pretože my vyhodnocujeme, čo sa s ním práve deje, aký má životný štýl, ako sa naopak mení jeho každodenný režim. Senior je pasívnym užívateľom, nemusú nič robiť.
My sledujeme odchýlky od štandardného správania sa a upozorňujeme na ne zodpovednú/dohliadajúcu osobu. Napríklad vidíme, že nechodí často do kuchyne tzn. nemá pravidelnú stravu. Vidíme, že dva dni nebol na prechádzke, nebol v nedeľu v kostole a chodieva tam každú nedeľu, vidíme, že prechádzky sa skracujú, menej sa prechádza. Notifikujeme zodpovednú osobu a je to podnet pre ňu na to, aby sa seniorovi ozvala a zistila, či je všetko v poriadku.
Celý podcast si môžete vypočuť na SPOTIFY alebo pozrieť na YouTube.